História obce

 

     Obec leží uprostred Východoslovenskej nížiny, asi 14 km juhozápadne od okresného mesta Michalovce. Najbližšie hory - na západe Slanské vrchy, na severovýchode hrebene Vihorlatu - ju pozdravujú iba ako modravé ohraničenie horizontu. Najvyšší bod v strede obce dosahuje výšku 118 m n. m., kým miesto najzníženejšej preliačiny výšku 100 m n. m..  Východnú časť chotára tvorí úrodná pôda Malčickej sprašovej tabule, západnú rovná niva Ondavy, čo ho priam predurčovalo pre poľnohospodárske využitie. Po mohutných lužných a dubových lesoch ostali len nepatrné zvyšky, pripomínajú ich  chotárne názvy ako U dubikoch, Oľchov, Ridziny, Stará chrasť.

     Prvá písomná zmienka o našej obci pochádza z roku 1227. Týka sa majetkového sporu, ale jednoznačne z nej vyplýva, že nešlo o nové, ale v tom čase už existujúce sídlisko.  Názov Ložín pisár zachytil v podobe Lazon, co sa čítalo ako "Lažon". Z roku 1808  je zachytený slovenský názov Ložín v podobe Lozyn. . O skutočnosti, že na území obce sa kedysi nachádzali vlastne dve osady, svedčí okrem iného písomná podoba z roku 1326 - Minor Lazon (z lat. Malý) a podoby z roku 1349 Kys Lazon a Noglazon (z maď.). Malý a velký Ložín. Malý Ložín sa už v roku 1590 spomína ako opustená dedina.