Rakovec nad Ondavou

História obce

Úrodné nížiny a bohatstvo rieky Ondavy lákali k osídleniu už v dávnych dobách. Našli sa tu osídlenia z mladšej doby bronzovej a mohyly tzv. mohylovej kultúry z konca eneolitu a začiatku doby bronzovej.

V r. 1987 pri prácach na vojenskom objekte (na vršku Kozák) sa našlo 6 ks poľských mincí Jána Kazimíra z r. 1668.

Po prvýkrát sa obec Rakovec spomína v listine Jágerského biskupa Lamperta z r. 1226 pod názvom RAKOUCH. Pozdejšie sa názov obce menil podľa toho, ku ktorému panstvu obec patrila.

Napr. rok:

1329 – Rakouch

1357 – Rachkolch

1405 – Vagykouch

1433 – Rakaucz

1773 – Rakowecz

1927 – Rakovec nad Ondavou

Územie obce patrilo do Zemplínskej župy, okresu Michalovce. Terajší názov obec Rakovec dostala po zemianskej rodine Rákócziovcov, ktorá tu mala po dlhý čas veľké pozemky.

O predkoch Rákócziovcov vieme, že osada Rákócz v župe Zemplín, bola pramajetkom rodu Bogáth – Radván. Spomedzi tu spomínaných členov rodiny a podľa listiny z r. 1328, otec Balazsa Mihály používal prímeno Rákóczi (de Rakolch – Rakovecký), čo znamená, že bol majetiteľom osady Rákócz a pravdepodobne tam aj býval. Od tých čias táto vetva rodu Bogáth – Rádvan používa stále meno Rákóczi. V rodinnej kronike z roku 1357 sa spomína, že rakovec bol rozkvitajúcou osadou a majiteľom osady bol Istvánfy Dominik.

V roku 1866 celá obec vyhorela. Povráva sa, že oheň úmyselne založil istý furman, ktorému ukradli prikrývky na kone. Po tejto katastrofe žilo obyvateľstvo vo veľkej biede. Už v r. 1851 sa v obci spomínajú 3 kaštiele. Jeden patril rodine Boronkayovej, druhý rodine Szirmay a tretí rodine Szulovských. Rodina Boronkayová sa však zadĺžila a banka zabavila ich majetok aj s kaštieľom a predala ho Miškovi. Miško ho predal Gruticovi, ktorý bol v príbuzenskom vzťahu s grófom Biordym. Ten ho od neho odkúpil.
V roku 1907 žije v obci 981 obyvateľov, obec má vlastného notára a matriku. Medzi dominanty obce patrí gr. kostol – cerkev, ktorá bola postavená v r. 1760. Druhou dominatnou je kaštiel rodiny Szirmay. Je to barok. – klas. stavba z 2. pol. 18. stor.

Skončenie II. svetovej vojny 30. 11. 1944 pripomína tabuľa na Obecnom úrade. Súčasťou histórie obce je aj pomník SNP od Fr. Patočku z r. 1958 a tvz. Svätý dub, ktorý stojí nad dedinou za ÚSS.
Pred rokom 1866 bola postavená prvá škola, ktorá však pri požiari v r. 1866 vyhorela.
V roku 1907 bola postavená nová škola. Až do r. 1918 bola vyučovacím jazykom maďarčina. Po tomto roku sa začalo vyučovať slovensky.
Postupne sa priestory školy rozširovali o miestnosti v kaštieľoch a v r. 1964 sa začalo s výstavbou novej školy, ktorú postavili v parku pri kaštieľoch. Vyučovanie v nej začalo v r. 1967.