História obce
Úrodné nížiny a bohatstvo rieky Ondavy lákali k osídleniu už v dávnych dobách. Našli sa tu osídlenia z mladšej doby bronzovej a mohyly tzv. mohylovej kultúry z konca eneolitu a začiatku doby bronzovej.
V r. 1987 pri prácach na vojenskom objekte (na vršku Kozák) sa našlo 6 ks poľských mincí Jána Kazimíra z r. 1668.
Po prvýkrát sa obec Rakovec spomína v listine Jágerského biskupa Lamperta z r. 1226 pod názvom RAKOUCH. Pozdejšie sa názov obce menil podľa toho, ku ktorému panstvu obec patrila.
Napr. rok:
1329 – Rakouch
1357 – Rachkolch
1405 – Vagykouch
1433 – Rakaucz
1773 – Rakowecz
1927 – Rakovec nad Ondavou
Územie obce patrilo do Zemplínskej župy, okresu Michalovce. Terajší názov obec Rakovec dostala po zemianskej rodine Rákócziovcov, ktorá tu mala po dlhý čas veľké pozemky.
O predkoch Rákócziovcov vieme, že osada Rákócz v župe Zemplín, bola pramajetkom rodu Bogáth – Radván. Spomedzi tu spomínaných členov rodiny a podľa listiny z r. 1328, otec Balazsa Mihály používal prímeno Rákóczi (de Rakolch – Rakovecký), čo znamená, že bol majetiteľom osady Rákócz a pravdepodobne tam aj býval. Od tých čias táto vetva rodu Bogáth – Rádvan používa stále meno Rákóczi. V rodinnej kronike z roku 1357 sa spomína, že rakovec bol rozkvitajúcou osadou a majiteľom osady bol Istvánfy Dominik.
V roku 1866 celá obec
vyhorela. Povráva sa, že oheň
úmyselne založil istý furman,
ktorému ukradli prikrývky na
kone. Po tejto katastrofe žilo
obyvateľstvo vo veľkej biede. Už
v r. 1851 sa v obci spomínajú
3 kaštiele. Jeden patril
rodine Boronkayovej, druhý
rodine Szirmay a tretí rodine
Szulovských. Rodina Boronkayová
sa však zadĺžila a banka
zabavila ich majetok aj s
kaštieľom a predala ho Miškovi.
Miško ho predal Gruticovi, ktorý
bol v príbuzenskom vzťahu s
grófom Biordym. Ten ho od neho
odkúpil.
V roku 1907 žije v obci 981
obyvateľov, obec má vlastného
notára a matriku. Medzi
dominanty obce patrí gr.
kostol – cerkev, ktorá bola
postavená v r. 1760. Druhou
dominatnou je kaštiel rodiny
Szirmay. Je to barok. –
klas. stavba z 2. pol. 18. stor.
Skončenie II. svetovej vojny 30.
11. 1944 pripomína tabuľa na
Obecnom úrade. Súčasťou
histórie obce je aj pomník
SNP od Fr. Patočku z r. 1958
a tvz. Svätý dub, ktorý
stojí nad dedinou za ÚSS.
Pred rokom 1866 bola postavená
prvá škola, ktorá však
pri požiari v r. 1866
vyhorela.
V roku 1907 bola
postavená nová škola. Až
do r. 1918 bola vyučovacím
jazykom maďarčina. Po tomto roku
sa začalo vyučovať slovensky.
Postupne sa priestory školy
rozširovali o miestnosti v
kaštieľoch a v r. 1964 sa
začalo s výstavbou novej školy,
ktorú postavili v parku pri
kaštieľoch. Vyučovanie v nej
začalo v r. 1967.