Obec Tušická Nová Ves má svoju prvú dochovanú písomnú zmienku z roku 1325, ktorá je založená v hlavnom stoličnom meste Szatoryujhely Zemplínskej župy. Jej vznik bol zrejme oveľa skôr, nakoľko v iných historických prameňoch sa spomína rok 1274 ako majetok Tussiovcov. Úradnou rečou, ktorú na rôzne zápisy a dokumentovanie používali zemské úrady týkajúce sa obce boli do roku 1863 v latinčine a staroslovienčine.

   Obec leží v severovýchodnej časti východoslovenskej nížiny na agradačnom vale Ondavy v nadmorskej výške 107 m. Názov obce bol do roku 1342 WYFALW, roku 1773 Tussicská Nowá Wes, 1863 Tussaújfalu, 1918 už Tušická Nová Ves. Obec od dávna patrila do zemplínskej župy. Majetok patril zemanom z Tušíc, neskoršie často striedala zemepánov. V 15. – 19. storočí tu mali majetkové podiely Palchyovci, Kériovci, Banociovci, Drugtetovci, Bartociovci a v 20. storočí Andrássyovci.

   Obec mala v roku 1715 12 domov z toho 4 obývané domácnosti. V roku 1787 36 domov a 269 obyvateľov. V roku 1828 47 domov a 353 obyvateľov. V čase sedliackeho povstania r. 1828 riadili obec Ján Bajus – richtár, Juraj Varga – podrichtár, členovia obecného úradu Ján Jakuboc, Štefan Barbaič, Michal Mikita, Juraj Zambora a Michal Varga. Občania obce sa zaoberali roľníctvom a chovom dobytka.

   V obci boli aj židovské rodiny Mošlených a Rosembergerových, ktorí v obci vlastnili dedinskú bužeň a obchod. Ich predkovia sa prisťahovali po roku 1738, keď štátna moc povolila ich usídlenie po morovej epidémii. V obci je aj židovský cintorín. Židia z obce odišli v roku 1942, keď boli podľa vtedajších zákonov Slovenského štátu vysťahovaní. Vyššie vzdelanie si mladí ľudia mohli nadobudnúť až od roku 1931, keď bola v Sečovciach zriadená meštianska škola. Obec patrila do roku 1828 pod Sečovský notariát. Do roku 1945 patrilo pod notariát Parchovany. V súčasnosti patrí pod okres Michalovce.