História obce

 

      V jeseni roku 1220 vznikla najstaršia zachovaná písomná správa o Trhovišti. V stredovekých písomnostiach sa pravidelne vyskytuje pod maďarizovaným názvom Vasarhel, čo bol preklad slovenského názvu Trhovište. Slovenský i maďarský názov vyjadruje to, že sa tam konal trh.
Pravdepodobne v 13. storočí možno až začiatkom 14. storočia postavili v Trhovišti kostol. V 30-tych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Tibo. Farský kostol bol zasvätený svätému Nikodémovi. Katolícki farári tam vysluhovali bohoslužby ešte do polovice 16. storočia.
Od roku 1563 v trhovišťskom kostole slúžili bohoslužby evanjelickí, kalvínski aj luteránski kazatelia. V 14. až 17. storočí vlastnili Trhovište Drugethovci, ktorí ho pričlenili k hradnému panstvu Brekov.
Drugethovci zaviedli v Trhovišti v druhej polovici 16. storočia vyberanie mýta, čo sa dialo aj v 17. storočí. V tamojšom kaštieli, prípadne hostinci, sa v 16. storočí konali občas úradné rokovania šľachty Zemplínskej stolice.

     Podobne ako ostatné obce stredného Zemplína i naša obec doplatila na udalosti súvisiace so stavovskými protihabsburskými povstaniami. Dôsledkom neustálych bojov ukončených mierom v roku 1711 a negatívnych sprievodných javov (mor) došlo k vyľudňovaniu v oblasti stredného Zemplína.
V rokoch 1759 – 1761 si rímskokatolícki veriaci postavili na mieste pôvodného kostola nový barokový kamenný kostol zasvätený Sv. Jánovi Krstiteľovi.
V roku 1781 po vydaní tolerančného patentu, odstraňujúceho náboženskú diskrimináciu, panovníkom Jozefom II (syn Márie Terézie) postavili kalvíni za dedinou na miestnom cintoríne provizórny kostol.
Podľa najstaršej zachovanej matriky rímskokatolíckeho farského úradu Trhovište týkajúcej sa rokov 1790 – 1830 najstaršej zachovalej matriky reformovaného farského úradu Bánovce nad Ondavou s údajmi od roku 1797 a najstaršej zachovanej matriky gréckokatolíckeho farského úradu Trhovište s údajmi od roku 1804 sú nám známe priezviská týchto obyvateľov obce: Kostovčík, Sabo, Hurčík, Tkáč, Danielovič, Gazdovič, Fedor, Hudak, Lešňanský, Sopko, Demko, Tomkovič, Bovankovič, Marjov, Soták, Dobransky, Čižmár, Kolesár, Seman, Koba, Moskáľ, Lehotský, Vasko a ďalšie.
     V roku 1600 malo sídlisko 34 obývaných poddanských domácností. Bol tam aj kostol, fara, škola, kaštieľ alebo hostinec. Na prelome 16. a 17. storočia bolo Trhovište veľkou dedinou najväčšou v okolí.
Podľa súpisu domácnosti žilo v Trhovišti v roku 1623 s rodinou vtedajšieho richtára spolu 43 poddanských domácností. V roku 1715 malo Trhovište 18, v roku 1720 iba 17 sedliackych domácností.
 

História Trhovišťa od začiatku 18. storočia do súčasnosti

 

Podobne ako ostatné obce stredného Zemplína i naša obec doplatila na udalosti súvisiace so stavovskými protihabsburskými povstaniami. Dôsledkom neustálych bojov ukončených mierom v roku 1711 a negatívnych sprievodných javov (mor) došlo k vyľudňovaniu v oblasti stredného Zemplína.
V rokoch 1759 – 1761 si rímskokatolícki veriaci postavili na mieste pôvodného kostola nový barokový kamenný kostol zasvätený Sv. Jánovi Krstiteľovi.
V roku 1781 po vydaní tolerančného patentu, odstraňujúceho náboženskú diskrimináciu, panovníkom Jozefom II (syn Márie Terézie) postavili kalvíni za dedinou na miestnom cintoríne provizórny kostol.
Podľa najstaršej zachovanej matriky rímskokatolíckeho farského úradu Trhovište týkajúcej sa rokov 1790 – 1830 najstaršej zachovalej matriky reformovaného farského úradu Bánovce nad Ondavou s údajmi od roku 1797 a najstaršej zachovanej matriky gréckokatolíckeho farského úradu Trhovište s údajmi od roku 1804 sú nám známe priezviská týchto obyvateľov obce: Kostovčík, Sabo, Hurčík, Tkáč, Danielovič, Gazdovič, Fedor, Hudak, Lešňanský, Sopko, Demko, Tomkovič, Bovankovič, Marjov, Soták, Dobransky, Čižmár, Kolesár, Seman, Koba,Moskáľ, Lehotský, Vasko a ďalšie.